Zrýchlenie topenie ľadovcov v Antarktíde má za dôsledok zvyšovanie hladiny oceánov. Od skorých 90tych rokov sa hladina morí zdvihla o viac ako centimeter. Toto zvýšenie predstavuje nebezpečenstvo od Pacifických ostrovov po Floridu. Uvádzajú tak tímy vedcov.

Ak by sa roztopil všetok ľad, ktorý má Antarktída k dispozícií, znamenalo by to zvýšenie hladiny morí o 58 metrov. Pokrylo by to zamrznuté miesta od Grónska až po Himaláje. Preto je topenie antarktických ľadov jedna z najväčších hrozieb globálneho otepľovania.

Zamrznutý kontinent stratil v rokoch 1992 až 2017 takmer 3 bilióny ton ľadu. Toto rozsiahle topenie bolo merané pomocou dát zo satelitov a prispelo k nárastu hladín mora o 0,76 cm od roku 1992.

Straty ľadu sa od roku 2012 výrazne urýchlili. Oproti úbytku ľadu zo 76 miliárd ton, sa zvýšil na 219 miliárd ton ročne. „Prudký nárast … je pre nás veľkým prekvapením,“ povedal pre agentúru Reuters profesor Andrew Shepherd z University of Leeds.

Väčšina ľadu sa roztápala v Západnej Antarktíde a v oblasti Antarktického polostrova, kde teplejšia voda v oceáne roztápa ľadové kryhy a na koncoch ľadovcov. To dovoľuje, aby kusy ľadu rýchlejšie spadli do mora.

Jeden milimeter zvýšenia hladín mora predstavuje roztopenie 360 miliárd ton ľadu, alebo imaginárnej kocke s dĺžkou strany 7 kilometrov.

Celosvetová hladina morí sa v uplynulom storočí zdvihla o približne 20 cm a to hlavne vďaka prirodzenému rozširovanie vôd v oceánoch. Voda sa otepľuje a zároveň sa roztápa ľad v oblastiach od Ánd až po Alpy.

Veľké meranie v Spojených štátoch uvádza, že hladina morí by mohla v tomto storočí stúpnuť až o 30 cm, či dokonca, meter. Shepherd uviedol, že samotná Antarktída je teraz na ceste zvýšiť svetovú hladinu mora o približne 15 cm do roku 2100, čo je viac ako väčšina odhadov z minulosti.

Tento nárast sa nezdá až tak vysoký, avšak spôsobí, že záplavy na pobrežiach, či už počas búrok, alebo vplyvom prílivu budú viac škodlivé. Nárast hladiny mora je hrozbou pre mestá od New Yorku po Šanghaj, ako aj pre nízko položené krajiny od Tichého oceánu po Holandsko. „Tieto správy pozorne sledujeme,“ povedal Michiel van den Broeke, profesor polárnej meteorológie na univerzite v Utrechte v Holandsku, ktorý tvrdí, že sú akýsi sprievodca obranou pobrežia Holandska.

Podľa dohody o zmene klímy v roku 2015, si takmer 200 vlád stanovilo cieľ, ktorým je vyradiť fosílne palivá v tomto storočí, aby obmedzili otepľovanie. Chris Rapley, profesor klinickej vedy na University College London, ktorý nebol zapojený do štúdie, napísal v komentári v roku 2005, že „driemajúcu obor (ľad v Antarktíde) sa zdá,prebudil. Tento dokument naznačuje, že si naťahuje svoje ramená.“